BLOG CK ÚSMEV

Už v r. 1902 - americký spisovateľ a zálesák Ernest Thompson Seton založil prvú chlapčenskú tábornícku organizáciu Woodcraft Indians (v preklade Indiáni lesnej múdrosti). 
V tomto čase sa začala písať história letných detských táborov. Na Slovensku sa ich organizácii začal venovať Skauting a v čase rozkvitajúceho socializmu PO SZM (pionierska organizácia socialistického zväzu mládeže) a tábory sa začali nazývať „pionierske tábory“ trošku líznuté ideológiou. Paralelne organizovalo tábory aj ROH (revolučné odborové hnutie).
Po roku 1989 sa začali tábory organizovať komerčne, t.j.za peniaze a za trhové ceny jednotlivých služieb. Nesmrteľný skauting našťastie organizuje svoje tábory stále ďalej a s pôvodnou ideou.
Ničmenej, aj keď sa tábory nazývali rôzne a organizovali sa pod rôznymi hlavičkami, pôvodný zmysel a zdravé jadro sa v nich podarilo zachovať.
Prapôvodný cieľ bol a naďalej by mal byť priblížiť deti čo najviac k prírode, tráviť zmysluplne a zdravo svoj voľný čas, vedieť žiť a pracovať v kolektíve.
V súčasnosti sme sa od pôvodnej formy táborov trochu odklonili. Sme pohodlnejší, náročnejší a tiež rozmaznanejši. Zo stanov a chatiek sme deti presťahovali do trojhviezdičkových hotelov najlepšie s bazénom a prírodu sme nechali pred vstupom do hotela. Poznávanie prírody nahradzujeme motokárami, airsoftom a atrakciami ktorých názov neviem ani napísať. Škoda. Česi zostali v tomto smere normálnejší. Bývajú v stanoch s podsadou uprostred lesa alebo na brehu rybníka a stravu si varia sami a jedia ju z „ešusov“
Toto by u nás neprešlo. Nuž, máme to čo chceme mať.
Nečakane s príchodom pandémie, sa dostal do popredia aj význam socializačný, ktorý sme si doteraz neuvedomovali. Deti boli následkom lockdownov, karantén, dištančného vyučovania, zákazov vychádzania a zákazov kolektívnych športov a akýchkoľvek kolektívnych aktivít  prilepené doma k počítaču. Vytratili sa pracovné návyky, disciplína, denný režim a hlavne sociálny kontakt s rovesníkmi. Táto situácia má za následok okrem iného aj prudký nárast psychických problémov detí. Je najvyšší čas dať deti a veci do poriadku, vrátiť sa k normálu a hlavne vrátiť deti medzi deti. Do škôl, krúžkov, športových klubov a v lete do detských táborov. Aj bez pandémie majú deti veľmi veľa voľna a prázdnin. Letné jesenné zimné, polročné, jarné, keď k tomu pripočítame rôzne sviatky a dni pracovného voľna. Našťastie organizátori detských táborov svojou ponukou pokrývajú väčšinu z týchto prázdnin. Okrem klasických pobytových táborov sú v ponuke aj denné tábory v ktorých síce dieťa strávi len časť dňa, ale aj to je lepšie ako nič. Počas školského roka je potrebné umožniť dieťaťu účasť v škole v prírode a na lyžiarskom kurze. Deti by opäť mali začať tráviť čo najviac času medzi deťmi. Detské tábory ponúkajú deťom všetko čo im dlhodobo tak veľmi chýba. V detských táboroch existuje pevný režim dňa, autority v podobe animátorov ktorých treba rešpektovať. V tábore je rovnomerne vyvážený odpočinok a aktivity rôzneho druhu, hry a súťaže založené na vzájomnej komunikácii, kolektívnej spolupráci a živote v kolektíve. Mnohé letné detské tábory sú špecializované, kde sa deti môžu naučiť alebo aspoň si vyskúšať aj činnosti s ktorými sa zatiaľ nestretli. Vďaka súčasnej možnosti nechať si časť nákladov na detský tábor preplatiť od zamestnávateľa, môžete dieťaťu dopriať aj viac ako jeden letný tábor.
Detský tábor je účinný liek na to čo deti trápi, stačí len vybrať ten správny z bohatej ponuky CK Úsmev.
Práve pri výbere detského tábora vrátiť sa k pôvodnému poslaniu detských táborov a to je návrat k prírode a jej poznávanie. Oblúkom sa vyhnite počítačovým táborom, táborom s hernými konzolami a všetkému pričom bežne „trčia“ doma celé dni. Zamerajte sa na tábory so zvieratkami a dobrodružné tábory. Nevyberajte tábor podľa štandardu ubytovania a doprajte deťom aj trochu nepohodlia. Rozhodne im to neuškodí.
Podobná situácia bola donedávna s autobusmi. Niektorí veci neznalí, „zblblí“ rodičia boli schopní podať na nás trestné oznámenie keď sme pristavili na parkovisko Karosu (aj keď tú modernú z deviatkovej rady). Deti sa musia aj do Žiliny viezť v Mercedese, Scanii alebo Volve. Pritom kto sa vyzná tak vie, že v Karose je oveľa viac miesta na nohy aj na šírku, sú vzdušnejšie. Keď sa náhodou pokazili, menšie poruchy si vodiči vedeli odstrániť sami na mieste a hlavne celé generácie nás spoľahlivo vozili od MHD až po diaľkové zájazdy. Žiaľ na cestu detí do tábora sa Karosy ukázali ako málo dôstojné.
Záverom len zopakujem, že nech vyberiete deťom akýkoľvek tábor, či ho tam doveziete sami alebo pôjde autobusom s ostatnými, dôležité je, aby do tábora išlo, pretože TÁBOR JE LIEK.
Nepíšem to preto, že potrebujeme dostať náš obrat na úroveň roku 2019. Až takú argumentačnú a informačnú silu môj blog nemá. Myslím to úprimne a vážne, na základe 30 ročnej praxe a príslušného vzdelania.
S úctou
Ľuboš