BLOG CK ÚSMEV

Prečo sa tábor nekoná keď je v ponuke ?
V poslednom období ma prekvapuje otázka, či sa teda budú konať tábory v zahraničí, ale hlavne keď sa nebudú konať, prečo ich teda ponúkame. Prinášam preto odpovede pre tých ktorí možno nie sú celkom zorientovaní v tom čo sa deje a nemajú predstavu o tom, čo obnáša príprava zájazdu pre deti do zahraničia. Tiež určite nikoho neprekvapím zmienkou o Covide a Brexite.
Že by bol problém zohnať hotel a dopravu ?
Ponuku táborov medzi ktoré patria aj tábory v zahraničí, zostavujeme už koncom novembra. Teda v období, kedy je ešte ďaleko do leta a keďže tu máme Covid, nikto si netrúfne ani len odhadnúť epidemiologickú situáciu za viac ako 6 mesiacov. Čo si už vôbec nikto netrúfne odhadnúť, sú opatrenia načej vlády a odborníkov. Napriek tomu ale ponuku zverejniť musíme a musíme byť pripravení, keby sa náhodou situácia prudko zlepšila. Tábory v zahraničí sa nedajú „zbúchať“ za týždeň alebo dva, tak ako tábory na Slovensku. Musíte nájsť vhodný hotel, ktorý je navyše ochotný „babrať“ sa v hlavnej sezóne s deťmi, musíte s ním dohodnúť prijateľné podmienky, hlavne finančné a platobné, podpísať s ním zmluvu a musí to byť hotel ktorý dokáže dohodnuté podmienky aj dodržať, čo nie je v prímorských destináciach úplne samozrejmé. O tom by som vedel napísať knihu.
Potom musíte nájsť dopravcu, ktorý má vodičov ochotných a schopných voziť deti, t.j. odlepovať po nich žuvačky zo sedadiel a podlahy, utierať zvratky, zbierať papieriky z cukríkov, vymieňať potrhané sieťky, počúvať detský krik, či hľadať na diaľnici miesto na cikanie 10 minút po tom ako ste odišli z pumpy. A tiež dopravcu ktorý má autobusy schopné prísť až do cieľa bez poruchy.
Mohol by som pokračovať a to by bola ďalšia menšia kniha.
Hups a ešte animátori
Potom tu máme animátorov.  Tí veľmi mladí sú často ešte sami deťmi bez skúseností a zodpovednosti a tí starší si chcú zobrať aj vlastné deti, príp. aj manžela a isť zadarmo k moru s tým, že tie deti tam už nejako vydržia, prípadne sa ponúkajú ešte „páriky“ ktoré ...
Samozrejme aj tu platí, že „česť výnimkám“ a tie už väčšinou pracujú pre nás
Animátora v tábore pri Zvolene vymeníme ľahko a rýchle, ale vymeňte animátora v Bulharsku ...
Samostatnou kapitolou je náš tradičný jazykový pobyt v Anglicku. Tu vstupujú do deja ešte hostiteľské rodiny. Tie tiež nenájdete zo dňa na deň a teraz v čase Covidu, kto si zoberie cudzieho domu ? Alebo keď to obrátime, dali by ste teraz dieťa do cudzej rodiny ?
Čo keď sa na pobyte objaví Covid ?
To je otázka za milión. Či už s príznakmi alebo bez. Kam do karantény pošlete celý zájazd ? Otázka za dva milióny: Kto to zaplatí 14 dní karantény, PCR testy, príp. dopravu náhradného zdravého animátora alebo nebodaj vodiča ? Medzitým prepadne lístok na trajekt, musíte zabookovať a zaplatiť nový, predražia sa mzdy a diéty vodičov, atď. To by bola tretia kniha.
Otázka za tri milióny: Zariskujeme zdravie „účastníkov zájazdu“, zrátame možné navýšenie nákladov a strojnásobíme cenu ?
Nespomenul som ešte „detail“, že ešte stále nie sú úplne ujasnené pobrexitové podmienky vstupu a pobytu v Anglicku.
Cenu za ktorú by sa nám toto všetko oplatilo podstúpiť nám nikto nezaplatí.
K tomu všetkému sa vždy nájdu rodičia, ktorí nám to ešte dokonale „osladia“. Vedia čo sme mali spraviť a ako, spochybňujú naše skúsenosti a preceňujú naše možnosti.
Čo s tým a smutný záver
Čo máme teda spraviť ? Neponúkať nič, aby sa potom niektorí nečudovali prečo sa to nakoniec nekoná ? Verte, že je v prvom rade v našom záujme aby sa tábory v zahraničí konali, ale nebudeme to lámať cez koleno.
Žiaľ, cestovný ruch, do ktorého detské tábory patria, je oblasť, v ktorej treba mnoho vecí riešiť „ad hoc“ (na tento účel) a za pochodu.
Keby som bol toto všetko vedel pred viac ako 25 rokmi, keď sme s tábormi začínali, bol by som si možno radšej išiel splniť svoj detský sen. Dnes by som bol strojvedúci rýchliku do Tatier
Ľ. Štekl